Vydarení večierok o  koreňoch Slovákov v Novom Sade
Po výstupe zmiešaného spevokolu SKC Pavla Jozefa Šafárika vo veľkej sieni starej fary v stredu 5. marca t.r. predsedníčka MOMS Jarmila Struhárová v rámci pravidelných mesačných podujatí novosadskích matičiarov tento kráť zahlásila prednášku DrSc. Jána Babiaka na tému Slováci v Novom Sade od príchodu po druhú svetovú vojnu. Náš známi historik za ktorého bolo počuť, že je i pátranie po dejinách prisťahovania sa Slovákov na dolnú zem jeho veľkým koníčkom ale i  svojráznou srdcovou záležitosťou počas višše hodinovej pútavej prednášky ozrejmil špecifiká ktoré ovplyvnili príchod prvých Slovákov na priestory dnešného mesta Nový Sad. . V skratke z prednášky vysúvame, že prvými osídlencami boli intelektuáli a potom majstri, nádenníci, slúhovia... Bolo počuť, že veľký prínos k zbieraniu údajov o tomto predsavzatí a ich systematizácii poskytla učiteľka telovýchovy Ružena Mudrochová. Odznelo, že sám príchod Slovákov značne ovplyvnil Petrovaradin ako ústredné vojenské centrum. Ked ide o vzdelávanie v materčine už pred rokom 1751 si práve z Petrovaradinu za učiteľa novosadskí Slováci na určitý čas pozvali Jána Jarošiho / J. Jaroši / Ako prvá civilné orientovaná slovenská osobnosť sa spomína i Ján Bohn, profesor novosadského gymnázia ktorý v rokoch 1769 - 1770 sprostredkoval príchod Slovákov zo Selenče do Nového Sadu, a potom väčšina z nich bola presídlená do Starej Pazovy. Prednášateľ uviedol, že novosadským Slovákom a Nemcom od roku 1796 bol občas v dispozícii evanjelický farár v Jarku Ján Koroši. Zvlášť zaujala jeho konštatácia o tom, že evanjelická Cirkev v Novom Sade nemohla biť založená v roku 1770, lebo vtedy nejestvovali na to zákoné a iné predpoklady. Ako uviedol aspoň stupeň filiálnej organizovanosti mohol nastáť iba v roku 1811. Prednášateľ dokumentoval i skutočnosť, že si na čelo cirkevnej organizácie v tomto roku ako sa predpokladalo nemohol zastáť mohutný novosadský Slovák zeman Andrej Benda mäsiar, lebo rodina Bendová v Novom Sade podľa R. Mudrochovej bola evidovaná iba v roku 1819. Teda účasť dobrodinca Bendu v kúpe dvoch budov pre potreby Slovákov sa takto faktický posúva na obdobie roku 1819. Treba uviesť i to, že si novosadský Slováci prvý kostolík vystavali v roku 1819 a , že prvý kňaz bol Jur Tešéni / 1811 – 1813 /. Prvá verejná škola začala z prácou od roku 1826 a prvým učiteľom bol Ján Čertek.
Záverom prednášky náladu pomerne navštíveného podujatia znova spestril spevokol, a v družnom posedení matičiari spontánne zvážili početné novinky o ktorých niektorý z nich z dátami v takomto znení mali príležitosť stretnúť sa po prvý kráť.

Text : J. Feldy

Foto : J Struhár