MILOŠ KRNO

 

 

 

 

7. septembra 1869 - 18. mája 1917

Narodil sa 7. septembra 1869 v Čerenčanoch pri Rimavskej Sobote, kde jeho otec bol evanjelickým farárom. Základnú školu ukončil v rodisku a gymnázium v Rimavskej Sobote. Právo študoval v Pešti a doktorát získal v Štajerskom Hradci.
V Novom Sade dňa 1. novembra 1895 otvoril advokátsku kanceláriu. Oženil sa s Oľou Beniačavou, dcérou slovenského advokáta z Ružomberku. Jeho manželka bola predsedníčkou prvého Spolku slovenských žien v Novom Sade.
Miloš Krno rýchlo zvládol srbský jazyk a advokátska kancelária sa mu vzmáhala. Pomocníkmi mu boli Dr. Ján Petrichovich a Dr. Jur Janoška. Roku 1908 bol obhajobca v chýrečnom Kovačickom procese, v ktorom bolo 97 Kovačičanov odsúdených.
Zaujímal sa o život slovenských gymnazistov a pomáhal im pri zápise do Srbského pravoslávneho gymnázia.
Miloš Krno spolu s Dr. Ľudovítom Mičátkom 15.októbra 1902 založili spoločensko-politický mesačník Dolnozemský Slovák. Vychádzal do roku 1914 v Novom Sade a v rokoch 1918 - 1920 aj v Petrovci. Redaktor a majiteľ bol Dr. Miloš Krno.
Židia a obilní obchodníci vykorisťovali sedliakov tak, že poskytovali peňažné pôžičky za vysokých úrokov. To všetko videl Krno a chcel pomôcť Slovenskému ľudu. V Novom Sade založil Slovenskú banku a bol jej prvým správcom. Všade, kde sa mu naskytla možnosť pomáhal Slovákom. Tak vznikli aj Kysáčska banka, Peňažný ústav v Starej Pazove a Sedliacka banka v Kovačici, ako i filiálka sporiteľne v Pivnici, Selenči a Kysáči.
Zhromažďoval Slovákov a pomáhal im, aby sa zamestnali v Novom Sade, zvlášť mladým ľudom. Nahovoril i sedliaka Janka Bulíka z Kovačice, aby svojho syna dal na štúdiá do škôl. Svojou usilovnosťou z mladého Janka vyrástol výnimočný advokát, športovec, a stal sa i prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii.
Krno bojoval za slobodu a rovnoprávnosť Slovákov a v roku 1894 na kongrese nemaďarských národností vypracoval spoločný program. Na čele hnutia v mene Slovákov bol Dr. Milan Hodža. Spolupráca Slovákov a Srbov vyvrcholila pred voľbami do Uhorského snemu v roku 1904.
Miloš Krno ochorel na cukrovku a na liečenie odchádzal do Karlových Varov. Namáhavá práca a choroba mu sťažovala život. Vzrastajúci maďarský šovinizmus a prenasledovanie slovenských národovcov zvlášť po roku 1914 spôsobil internovanie Krna do Debrecínu, kde sa nemohol adekvátne liečiť. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval. Hoci veľmi chorý, vojenská obradová komisia 16. mája vyhlásila, že je schopný vojenskej služby. Zomrel 18. mája 1917 v Novom Sade, kde bol i pochovaný.

Na fotke sú Štefan Cicka, Michal Hyža, Jaroslav Feldy a Martin Klátik
Na fotke sú Martin Klátik, Michal Hyža a Štefan Cicka

IGOR BRANISLAV ŠTEFÁNIK

 

 

 

 





11. novembra 1873 - 25. apríla 1940

Narodil sa 11. novembra 1873 na Košariskách v obci Nitrianskej Brezovej na Slovensku. Otec Pavel bol evanjelickým farárom a matka sa volala Alžbeta, rodená Jurenka.
Ľudovú školu zakončil v rodisku a na Myjave. Gymnázium v Bratislave a 7. a 8. triedu v Kežmarku, kde i maturoval. Právo študoval na peštianskej univerzite, teológiu v Šoproni a v Prešove. Filozofiu a psychológiu na univerzite v Rostoku. Biskupom Pavlom Zelenkom bol roku 1898 vysvätený za farára. V rokoch 1902 - 1903 bol farárom na Myjave. V roku 1903, 18. júla, sa stal farárom v Báčskej Palanke, kde bol inštalovaný 19. júla 1903.
V roku 1915 Štefánik bol internovaný. Po návrate z väzenia pomery v palanskom zbore sa zhoršili, čo pôsobilo, že v decembri roku 1920 odchádza na Slovensko. V Bratislave pobudol kratšiu dobu a roku 1921 odišiel do Paríža pre rodinné záležitosti týkajúce sa pozostalosti po zosnulom bratovi generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Zo Slovenska sa znovu vracia za kňaza do Báčskej Palanky v novembri 1923. Ale ani tu nezostáva dlho a v roku 1925 sa presťahoval do Nadlaku v Rumunsku. Pre národnostnú činnosť a horlivosť zamiešal sa do boja medzi saskými a slovenskými evanjelikmi a nadvládou, a preto sa dostal do sporu s nemeckým biskupom a bol pozbavený úradu.
V novembri 1918 zvolený bol Veľkým národným zhromaždením v Novom Sade za krajinského poslanca do Belehradu. Sklamaný a hmotne zničený Štefánik odchádza z Nadlaku a stáva sa novinárom v Belehrade, Petrovci a v Novom Sade. Vypracoval projekt synodálneho zákona, ktorým hájil práva slovenských evanjelikov. V Novom Sade bol i katechétom na školách. Neskoršie bol vymenovaný za administrátora novosadskej cirkvi.
Zomrel po dlhoročnej chorobe 25. apríla 1940. Pochovaný je v Novom Sade na Veľkom katolíckom a evanjelickom cintoríne na Futockej ulici.

Martin Klátik, Michal Hyža a Štefan Cicka

MILAN MICHAL ŠTRBA

 

 

 

 




17. júla 1909 - 5. októbra 1968

Narodil sa 17. júla 1909 v Báčskej Palanke z rodičov otca Michala a matky Rozálie, rodenej Argašovej. Základnú školu navštevoval v Kysáči, Gymnázium v B. Petrovci. Teológiu študoval v Strasburgu a v Bratislave roku 1938 získal diplom. Ako kaplán pôsobil v Kovačici roku 1933. V rokoch 1935 - 1942 pôsobil v Binguli a v B. Palanke. V septembri 1943 prešiel za kňaza do Kysáča. Bol zvolený za seniora Sriemskeho seniorátu. Tiež pracoval v Novom Sade, Vrbase, Lugu, Iloku a Boľovciach. Bol misijným kňazom pri Biskupskom úrade v Novom Sade a zaopatroval i cirkevné zbory, ktoré nemali kňazov.
Zomrel 5. októbra 1968 a pochovaný je v Novom Sade.


Novosadskí matičiari si vytýčili úlohu navštevovať a upravovať hrobky zaslúžilých osôb, ktoré žili, pracovali a sú pochované v Novom Sade.

Na fotke sú Michal Hyža a Štefan Cicka

Štefan Cicka
učiteľ na dôchodku