< späť
Zdenka Babićová sa narodila 23. mája 1948 v Petrovci a v rodisku skončila aj Gymnázium Jána Kollára. Pracovala vo Fonde pre penzijné a invalidné poistenie v Novom Sade.
Niekoľko rokov bola vo vedení SKUS P.J. Safárika a MOMS
.

IN MEMORIAM

Zdenka Babićová, rodená Červenská (23.V. 1948 - 16. II. 2009)

Novosadskí matičiari a šafárikovci sa 18. februára t. r. na petrovskom cintoríne navždy rozlúčili so svojou do poslednej chvíle života aktívnou predsedníčkou MOMS-u, bývalou pokladníčkou, vedúcou odbočky pre marketing a mediálnu prezentáciu a jedným slovom horlivou pracovníčkou na národa roli dedičnej a matičnej Zdenkou Babićovou.
Naša Zdenka, ako sme ju všetci volali, nám zostane v pamäti najmä tým, že ruku pomoci národne a ochotnícky činným novosadským Slovákom zoskupeným priamo pri SKUS-e Pavla Jozefa Šafárika a Matice, podala vo chvíli, keď sme ju najviac potrebovali. Podala ju v rokoch sankcií a vojny, keď sme pripomínali 80. výročie vlastnej organizovanej ochotníckej činnosti. Z funkcie úradníčky filiálky Republikového fondu penzijného a invalidného poistenia práve vtedy začala zhromažďovať podnikateľov a sponzorov do kola pochopenia a hmotnej podpory. Kola, bez ktorého pomoci by sa mnohé podujatia, na ktoré sme spoločne hrdí, sotva uskutočnili.
Zdenka patrila i do skupiny aktivistov, ktorí načas a správne docenili prednosť mesta Nového Sadu zoskupujúceho mladých Slovákov zo všetkých našich osád. Slovákov stmeľujúcich rady pôsobiacich zároveň i ako semenisko všeobecnej ochotníckej, národnostnej a kultúrnej činnosti na pláne širšom. Za obetavú a úspešnú prácu na roli národnej a matičnej získala viac uznaní. Uveďme Diplom z roku 2000 za prínos k rozvoju a zachovaniu ochotníckej činnosti SKUS Šafárika, taktiež i ďakovnú listinu tohto spolku z roku 2005... Ako to i sama neraz dala najavo, najmilším uznaním jej predsa bol Ďakovný diplom Matice slovenskej v Juhoslávii za rok 2006. K jej menu sa viaže i obnovenie činnosti a aktivity novosadských žien prevažne s výšivkárskym zámerom, ale i všeobecnej domáckej a ľudovej tvorivosti.
Novosadskí Slováci ju menej poznali ako horlivú členku mestského Horolezeckého spolku penzistov Radivoja Simonovića. Niektoré jej idey a projekty v novosadskom MOMS-e, na ujatí ktorých pracovala neúnavne, takmer do poslednej chvíle časnosti, žijú i dnes. Žijú a budú žiť najmä tie prameniace z úsilia, aby projektmi a vlastným príkladom do Matice, spolku, cirkvi... zhromažďovali mladí, teda našu budúcnosť.
Za všetko toto našej Zdenke jej matičiari a šafárikovci aj teraz vyslovujú veľké VĎAKA.

Jaroslav Feldy